Komentujte, čítajte aj odpovedajte na ankety... Vítam vás na mojom blogu. Tu sa volám Kate.

Život je na to, aby si si ho užil. -ja
Predstavovať si niečo je lepšie, než si niečo pamätať. - IRVING


Quote Generator

Vílie dobrodružstvá 32

7. prosince 2013 v 14:57 | Kate |  Vílie dobrodružstvá

Tridsiata druhá kapitola
"Papier!" prikázala Tara. "Napíš o nás zaujímavosť. Takú, ktorú nevieme." povedala Tara. Na papieri bolo:
Moc slnka:
Ally a Rebeka spolu tvoria spoločnú moc slnka.
Tara:
Tara má všetky schopnosti. Aj ona má moc slnka ale samostatnú.
Moc slnka:
Keby mala dajme tomu Ally len moc slnka mala by moci: slnko
oheň
svetlo
Zuza:
Tej sa táto informácia netýka
"Takže my máme spolu moc slnka." tešia sa spolu Ally a Rebeka. "Vyčarujte niečo." povedala Tara. Ally a Rebeka spojili ruky a naraz povedali: "Model slnka." Nad ich rukami sa objavilo malé svietiace slniečko. "Vau! Tak toto budeme využívať často." Dievčatá sa aspoň zase dozvedeli niečo o svojej moci. JJ

druhá časť tridsiatej druhej kapitoly
Práve z neba k dievčatám zletel malý zelený papierik. Tara ho rýchlo chytila a čítala na hlas: "Teraz dievčatá idete zložiť ďalšiu skúšku: vyberiete si jednu moc z víl a morských panien a zase budete v dimenzii ale na inej planéte kde ľudia žijú v menšom vidieku. Na úlohu musíte prísť samé ale poradím vám. Ten, koho vidieť nie je. A Tara blahoželám. Máš všetky prídavné stupne za sebou. Ďalej nasledujú kategórie s názvom čísla. Patria tam: jednotky, desiatky a stovky. Potom sú ďalšie stupne a zase ďalšie. Vždy sú ďalšie." "Ja si vyberám z víly vzduch a z m.p. vodu." povedala Tara. Tara zmizla. "Ja si vyberám oheň a u panny je to jasné." povedala a zmizla Ally. "Ja si vyberám vodu a u panny mi to je jasne tiež." povedala Zuza a zostala tam už len Rebeka, u ktorej bolo všetko jasné a zmizla za dievčatami.

Tretia časť kapitoly:
Dievčatá sa objavili v dedine, kde práve išli bojovníci kráľa dediny a asi chceli vybrať ľuďom ich peňaženky. Potom už nebudú nič mať. Práve jeden okráda jednu ženu. "Pomôžme im." povedala Tara. Tara utekala za tetou a vojaka strhla so vzduchovou vlnou. Teta sa zamkla v dome. Ale vojak utekal za Tarou. "Ups." povedala Tara. A urobila malú vodnú guľu. Vojak na ňu akurát tak pozeral až mu išli oči vypadnúť. Zuza videla utekajúceho vojaka za tetou. Tara vedela presne čo má spraviť. Vyliala tam vodu a Zuza ju hneď zmrazila. Teta sa zamkla tiež. Ally urobila okolo vojaka ohnivý kruh a pomohla starej tete ísť domov. "Príď za mnou s kamarátkami vílami a ukážem vám niečo. Ale teraz dokončite svoju prácu." povedala teta. Ally sa otočila za Tarou a potom naspäť. Teta tam už nebola a dvere boli zavreté. Dievčatá už zahnali vojakov späť. "Baby, poďte sem. Teta nás k sebe volá." povedala Ally. Tara zaklopala. Dvere sa samé otvorili a dievčatá videli babičku štrikovať. "Aha! Tu ste." povedala a dievčatám pred nosom zatvorila dvere. Trochu neslušné na to, že ich volala k sebe. No nič. Musia riešiť hádanku. Už pomaly išli ale babička znovu otvorila. "Poďte do vnútra." pozvala ich k sebe. Domček z vnútra vyzeral zrazu úplne inak. Nebol tam nábytok ale steny boli rovnaké. Akurát tam, kde bola obývačka boli samé zrkadlá a usmievavá babička. "Tu môžete lúštiť svoju hádanku. Ja si zatiaľ zdriemnem." povedala a odišla. Keď dievčatá vošli dnu, izba bola dva-krát väčšia. Bolo tam aspoň 16 zrkadiel. Každá prezerala štyri a zrazu sa ozvala Rebeka: "Tu ma nie je vidieť. Nevidím sa v zrkadle." "Ten, koho vidieť nie je. Vyriešili sme hádanku. Ale to znamenalo, že našou úlohou bolo dostať sa do nášho sveta." Tara povedala. Vystrela ruku do zrkadla a ruka bola v zrkadle. Potom Tara nakukla do neho a vošla doň. Bola na pláži za skalou. Videla tam seba aj s Ally, Zuzou a Rebekou aj keď oni čakajú na druhej strane. Zuza sa práve pozerala na hodiny a bolo 19:39. Už sa trochu stmievalo. Tara je snáď v inom čase. Postavila sa pred seba ale nikto si ju nevšimol. Sedeli v tureckom sede vedľa seba v kruhu a zrazu sa tam objavili čarodejky a chceli sa odplatiť ale oni neboli vôbec pripravená, ani nevedeli, že tam tie čarodejky sú. Tara (tá neviditeľná) išla k čarodejkám a počúvala ich. "Skočíme na ne s odplatou?" pýta sa Lucy. "Nie. Poznáš to Tara a spol. to skazia. Musíme to naplánovať. Diana, ty si tu na rozmýšľanie." hovorí Diara. "Možno keby mrzlo more, by sa snažili ho roztopiť. Skočili by sme na ne." povedala Diana. "Dobrý nápad. Má to háčik. My sme tri, oni sú štyri. Museli by sme sa zbaviť Rebeky. A moje kúzla nie sú silné ako ich. Nemám moc zmraziť celé more. " povedala Diara. "Stačí len to čo oni uvidia. Ja viem, že takú moc nemáš a že keď ho zmrazíš hneď sa roztopí ale ide tu o zmätok." povedala Diana. "Mohli by ste sa už dohodnúť? To more sa vyparí kým vy vynájdete dobré riešenie." povedala Lucy. "Čuš! Skús niečo na rýchlo vymyslieť ty. Ty si vždy tá najmúdrejšia." povedala Diana. "A ty keby si vymyslela dobrý a rýchly spôsob, tak by sme sa tu nehádali." povedala Diara. "No jasné. Ja všetko. Ty sa pozri do zrkadla." povedala Diana. To Tare pripomenulo, že sa má asi vrátiť. Aj keď ju veľmi zabávalo pozerať sa na to ako sa čarodejky hádajú, musí sa vrátiť. Ale už niečo vie: Že si majú dávať o 19:39 pozor na odplatu. Tara sa pokúša nájsť zrkadlo a vrátiť sa. Našla ho ale nevedela či sa vráti do dobrého času. Vošla doň. Našťastie je v dome tej babičky s dievčatami. "Kde si toľko bola Tara." povedala Zuza. "Bola som v čase. O 19:39 nás budú chcieť poraziť čarodejky ale ja mám plán. Musíme spraviť astrálne kvapky. Nacháme ich presne ako vtedy a budeme čakať za kríkom. Potom ich prekvapíme. Tie, ktoré chceli prekvapiť budú prekvapené." povedala Tara. "No dobre. Budeme ti musieť veriť. Ally s Rebekou vošli do zrkadla a potom ich následovali Tara so Zuzou. Boli v správnom čase. Za ten čas čo boli inej dimenzii sa ako vidia čas o dosť posunul. Rodičia asi išli do mora kúpať sa. Tara sa pozrela na hodiny. Bolo 19:36. "Rýchlo už prídu." povedala Tara a vytvorila astrálne kvapky. Každá trvala pol minúty. Už mali len minútu! Zabehli za krík a práve sa objavili čarodejky a zahrali ten samý dialóg ako videla Tara. Tara akurát hovorila do predu čo povedia. Po tichu sa premenili ale na Tare sa objavil skoro záchvat smiechu a na Ally tiež. Tie čarodejky sa hádali. No čo už. Rýchlo začal fúkať vietor. Vlastne víchrica. Zuza zrazila Lucy studeným prúdom vody. Tara Diaru prúdom dúhy. Ally ohňom s pomocou Rebekiného svetla Dianu zrazili mocou slnka. Všetky spadli na zem a Tara s Ally ich za chrbát zemou priviazali k zemi. "Vidíš? Mala si rýchlejšie rozmýšľať." povedala Lucy s Diarou Diane a tá im na to: "Vážne? Teraz? Nepoviete mi to radšej v našom sídle Ozveny?" povedala. "Ty si blbá. Práve si povedala kde bývame. Dnes si nás teda sklamala." povedala Lucy. "Poďme." rozkázala Diara. Luskli prstom a zmizli. Ally a Zuza s Rebekou sa pozerali na Taru a Ally povedala: "Sídlo Ozveny. Tara, zistime kde bývajú a potom nemusia prekvapovať oni nás ale my ich. Vieš aké to bude?" povedala. "Nie. My nie sme tie zlé. To ony. Ale zistiť to môžeme. Papier!" povedala Tara. "Kde je sídlo Ozveny?" pýta sa Rebeka. Na papieri sa objavilo:
Na svete Inoris. Na ich obratníkoch. Je to planéta veľká ako naša ale je oveľa chladnejšia. Je to tam ako tu na Zemi sa nachádzajú Bermudy. Sídlo Ozveny od dávna patrí čarodejkám s chladnými alebo priesvitnými aj ťažkými schopnosťami. Teraz si ho našli vaše protivníčky. Je to jaskyňa pod zemou...
"Zajtra sa tam vydáme." povedala Tara. "Nebudeme ich napádať v jednom kuse ako oni ale aj my ich môžeme prekvapiť a vrátiť im ich drzosť." povedala Tara.
Koniec tridsiatej druhej kapitoly
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 marina11 marina11 | 12. prosince 2013 v 14:19 | Reagovat

Wow.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama