Komentujte, čítajte aj odpovedajte na ankety... Vítam vás na mojom blogu. Tu sa volám Kate.

Život je na to, aby si si ho užil. -ja
Predstavovať si niečo je lepšie, než si niečo pamätať. - IRVING


Quote Generator

Vílie dobrodružstvá 25

30. listopadu 2013 v 10:39 | Kate |  Vílie dobrodružstvá

Dvadsiata piata kapitola
Všetky dievčatá odišli. Každá už bola dočasná. Zrazu cinkal Tarin telefón. Mama povedala, že pôjdu ešte dnes na dovolenku k mori. A berú aj kamarátky. Mama príde hneď a po pol hodine príde aj tato. Ukázallo sa, že sa vrátil z Číny. Pôjdu lietadlom. Ale dievčatá pôjdu v inej časti. Mama tu bude každú chvíľu. "Rýchlo to tu musíme upratať. Ally všetky vypálené trávniky atď. musíš opraviť. Zuza odfúkni ten čudný plyn, ktorý tu ostal z nepodarených kúziel. Ja opravím zlomeniny na dome. Rebeka mi pomôže." rozdelila úlohy Tara. Zuza už odfukuje plyn a Ally prikázala tráve rásť. Tara zamaľovala na stene všetky pukliny a zaplnila dieru veľkú ako dyňa. Rebeka opravila žiarovku v detskej izbe. Ally so Zuzou sa premenili, keď splnili prácu. "Tara premeň sa na človeka. Rýchlo. Vidím auto tvojej mamy." kričí Ally. Tara sa premenila a Rebeka tiež. Mama prišla a povedala: "Choďte si zbaliť veci. Tato príde už každú chvíľu." V tom Rebeka zazrela človeka na bicykli. Bol to otec Tary. Takže, baby utekali ako streli sa zbaliť. Mama s tatom sú zbalený. Včera sa balili ale pre dievčatá to malo byť prekvapenie. Tara a Ally sú zbalené. Rebeke pomáhajú strčiť všetky tie veci do takej malej kabele. Tara to zjednodušila. Vrecko kúzlom zväčšila. Zuza už je tiež hotová. Ale do auta sa nezmestia. Preto idú na letisko autobusom.
V lietadle skoro pri cieli: Tara pije džús. Zuza a Rebeka sa pozerajú z okna a Ally práve prišla z WC. "Celú dobu na mňa pozeral pavúk. Ja neznášam pavúkov." povedala Ally. "Som na tom asi rovnako už budeme pristávať." odvetila Tara. "Ani ja ich nemám rada." povedala Zuza. "Ja ich znášam." pochválila sa Rebeka. "Budeme pristávať." ozvalo sa v rozhlase. "Super! Ja sa tak teším." povedala Tara.
Na letisku: "Aha! Tam sú moji rodičia. Poďme za nimi." všimla si Tara. "Tu ste. No poďme. Hotel je blízko moria. My vás vybalíme a vy sa zatiaľ môžete kúpať. Teraz je 15:21. O piatej pre vás prídeme. Pozerali ste si na internete fotky?" opýtala sa mama. "Áno." odvetila Tara. "Tak viete kde je tá skala veľká asi ako vy? Tam pre vás prídem." "Dobre." povedali naraz. Bežali na pláž. Bola vidieť už od letiska. Za tou skalou si dali plavky. Ally s Tarou niečo zbadali. Bol to ťažko viditeľný ostrov. "Zaplavme tam. Vyčarím vám vzdušné bubliny a teplú atmosféru. A tiež guľu svetla. Pod vodou toho veľa nevidíš." navrhla Tara. Všetko im pričarovala. "Myslíš, že budem taká trpezlivá? Kým tam dopláveme prejde veľa času." hovorí Ally. Dievčatá sa potopili. Plávali rýchlo ale to nestačilo. Všetky hneď zistili, že vo vode nemajú schopnosti. Naozaj dlho im trvalo doplávať tam. Za hodinu tam boli. Nestihnú sa dovtedy vrátiť. Zašli do stredu ostrova. Tara sa tam pošmykla a spadla do neznámeho tunela. Bola v malej sopke z jazierkom. Ally sa za ňou šmykla. Zuza s Rebekou po dlhšom čase tiež. Všetky boli v malej sopke. Hore sa dostať nemohli. "Pozriem sa či nie je jazierko spojené s morom." povedala Tara a skočila doň. Všetky sa pokúšali použiť svoju moc ale nešlo im to. Tara bola vo vode veľmi dlho. Hneď sa vynorila a povedala: "Je to prepojené. Skočte sem." Voda bola teplá. Keď doň skočili začala voda bublinkovať. Stále viac a viac. Dievčatá zbadali namiesto nôh plutvy. "To čo je? My sme morské panny?" pýtala sa Rebeka. "Myslím, že áno." povedala Ally. "Poďme si zaplávať." povedala Tara. Išli späť na more. Zadržali dych na štvrť hodiny a vedeli pod vodou rozprávať. Za pol hodinu boli za skalou. "A teraz čo?" opýtala sa Zuza. "PREMENA NA ČLOVEKA!!!" zakričala Tara. Bola zase bez plutvy. To isté spravili tiež jej kamarátky. Rodičia Tary aj s jej sestrou a bratom už kráčali po pláži. Tara vyskúšala svoju ohnivú moc a stále jej nešla. "Nepôjde nám moc víly asi celú dovolenku." povedala Tara. Ally sa stále nevedela premeniť. Skala bola čiastočne vo vode. Ally zaťala päste a pripravila sa, že ju rodičia Tary uvidia. Zrazu sa začala voda vyparovať. Cez tú paru nebolo vidieť ani na krok. Ally sa konečne späť premenila. Para už sa prestala vyparovať. "Ally to si bola ty?" pýta sa Tara. "Asi . Ja neviem. Veď moc nemáme a aj tak ja vodnú moc nemám." odvetila. Rodičia práve prišli za skalu. Všetko bolo v poriadku. Prišli pre nás a povedali: "Ukážeme vám náš byt. Je veľký. My budeme spať v jednej izbe a vy budete hneď vedľa." Zaviedli ich vlastne za kopec pred, ktorým je skala. Všetko mali vybalené. Tara spí pri stene. Vedľa nej mala posteľ Ally. Zuza spala na manželskej posteli s Rebekou. Každá mala malý nočný stolík s lampičkou. Už sa zotmelo. Dievčatá nerušene samy vo svojej izbe sa rozprávali. Bolo 22:26. Rodičia so súrodencami dávno spali. Zuza si naliala do pohára limonádu. Dala ju Ally. Tá sa potkla a limonáda sa práve vylievala na Zuzu. Ale Zuza dala ruku pred oči a voda sa zmrazila. Ľad spadol na podlahu. Ally zaťala päste a povedala: "Teraz aby som to tu upratala." Ľad sa vyparoval. "Ally Zuza vám moc funguje. Ale len moc vody. Možno, že je to preto, že sme morské panny. To znamená, že aj ja s Rebekou asi budeme mať moci vodu." povedala Tara. Naliala vodu do pohára a ukázala na ňu. Potom prst stále zdvíhala. Voda sa vznášala tiež. Rebeka sa tešila, že nebude mať len svetlo. Vyskúšala tiež niečo. Pozrela prísnym pohľadom na vodu, ktorú Tara vznášala. Premenila sa na želatínu. Tara vie vznášať aj vodu, aj ľad aj želatínu ale nevie vodu v niečo premeniť. Ale ako víla áno. "Asi keď sa teraz vyvíjame ako morské panny, tak sa nám zablokovali vílie schopnosti. Teraz asi budeme chvíľu len morské panny. Poďme sa hrať so schopnosťami." navrhla Tara. Všetky súhlasili. Tara vytvorila vodu a dala ju do tvaru želatíny. Rebeka ju premenila v ozajstnú želatínu. Začali po nej skákať. Potom z toho Zuza spravila klzisko. Po zábave ľad Ally vyparila a išlo sa spať.
Koniec dvadsiatej piatej kapitoly
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lenča/marina11 Lenča/marina11 | 30. listopadu 2013 v 13:11 | Reagovat

Hezké. Těším se na pokračování. A chci se zeptat, jak děláš ty obrázky?

2 T!motej T!motej | Web | 30. listopadu 2013 v 13:20 | Reagovat

wow to je dobře, že v tomto příběhu pokračuješ

3 kate kate | 30. listopadu 2013 v 22:27 | Reagovat

[1]: tie obrázky? na jednej hre, ktorú som už spomenula ( http://www.hrypredivky.sk/h/dark-fairy ) a potom dám Save a ja mám na to priečinok, potom si to uložím do galérie a vložím článku pomocou toho obrázku (malého, vľavo dolu). Už len posledné úpravy (obrázok zväčím, zmenším podľa potreby). Dúfam, že to pomohlo :d

4 Lenča/maina11 Lenča/maina11 | 1. prosince 2013 v 10:14 | Reagovat

[3]:Někdy to zkusím :-) A pomohlo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama